„Flippnite“ si triedu

Pred pár dňami rozčeril pokojnú hladinu prázdninujúceho učiteľského rybníka príspevok na blogu Bútľavá vŕba. Jeho autor, mladý novinár Filip Struhárik sa v príspevku s názvom “Zmení web spôsob, akým učíme?” zamýšľa nad potenciálom inovatívneho prístupu ku vyučovaniu, ktorý si dnes stále častejšie nachádza cestu do škôl a ktorý sa v anglicky hovoriacom svete začal nazývať “flipping the classroom”.

“Filpping the classroom” (nakoľko som ešte nečítal žiadny slovenský text, ktorý by sa tomuto prístupu venoval a nepoznám korektný slovenský termín, dovolím si vymyslieť si vlastný – “prevrátené vyučovanie”) – teda “prevrátené vyučovanie”, je nový prístup k usporiadaniu vzdelávacieho procesu na škole. Jeho základnou myšlienkou je prevrátenie paradigmy – v tej tradičnej žiaci chodili do školy, aby sa naučili, bol tam učiteľ, nositeľ učiva a informácií a práca doma bola doplnkom, zopakovaním si alebo precvičením toho, čo sa učilo v škole. Pri prevrátenom vyučovaní je to naopak. Učiteľ pripraví žiakom zoznam zdrojov, zvyčajne dostupných na webe alebo v digitálnej podobe, žiaci si nové učivo pomocou nich naštudujú doma a prichádzajú do školy pripravení. V škole s nimi učiteľ učivo precvičuje, pracujú na spoločných projektoch, diskutujú o ňom.

Príde vám to nové a inovatívne? Nuž, keď si spomínam na svoju školskú skúsenosť, tak podľa mňa áno. Aj keď sa Ttento inovatívny prístup sa dá predsa relatívne bez problémov realizovať aj bez použitia technológií a internetu, a na jeho realizáciu stačí učebnica, nespomínam si na konkrétnu skúsenosť v tomto smere. Napriek tomu sa máMárne sa snažím spomenúť si na jeden okamih v mojom študovaní (a to podotýkam som absolvoval aj na socializmus výberovú akademickú dráhu – matematická trieda na ZŠ, matematické gymnázim (GAMČA) a matfyz), keď by nám učiteľ zadal naštudovať si nové učivo doma a potom s ním na hodine pracoval. Iste, stalo sa, že niečo nestihol “dobrať” a tak nám to dal prečítať na doma, ale to nebolo celkom v koncepte prevráteného vyučovania. Pokiaľ si pamätám, platilo vždy, že odučené (a žiak by mal vedieť) je to, čo sa prebralo na hodine. Samozrejme, vysokoškolské vyučovanie hlavne v anglosaských krajinách je v tomto odlišné, ale aj v rámci vysokej školy, ktorú som absolvoval sa mi zdá, že prevládal prístup cvičí sa to, čo sa odprednášalo predtým.

Keď sa tak nad prístupom prevráteného vyučovania zamýšľam, zdá sa mi, že za svoj vzostup v poslednej dobe vďačí hlavne fenoménu Khan Academy a zdá sa mi, že je to skôr reakcia na ňu ako prvoplánové rozhodnutie hoc aj inovatívnych učiteľov. Na svojich prednáškach venovaných neružovej budúcnosti tradičného školského systému hovorí Vlado Burjan o tom, ako škola stráca monopol na “učivo”, ktoré je dnes prístupné v oveľa väčšom rozsahu práve mimo školy a ako sa školy a učitelia v nich bránia tomuto trendu miesto toho, aby ho využili vo svoj prospech. Khan Academy a jej sláva sú v tomto už len podčiarknutím mnohoročného trendu, v ktorom škola a učebnice postupne strácali tento svoj monopol. Viem si predstaviť, že veľa učiteľov v anglicky hovoriacich krajinách, vystavených tlaku Khan Academy, ktorej integráciu do ich hodín si pre jej slávu žiadali rodičia, žiaci a nebodaj aj nejaký ten úradník, muselo nakoniec kapitulovať a niečo s tým urobiť. No a nakoľko púšťať videá z Khan Academy uprostred hodiny a stáť potichu vedľa tabule je naozaj zvrhlé, skúsili to takto a zistili, že to má niečo do seba.

Teda aký je dnes stav? Pod príspevkom na blogu Bútľavá vŕba som sa pokúsil naštartovať debatu tvrdením, že u nás to nikto nerobí. V reakcii na to sa mi ozvali dvaja vysokoškolskí mladí pedagógovia s tvrdením, že oni to už skúsili (skúšajú) a že im to zatiaľ dobre dopadlo. Debatu o téme sme sa pokúsili rozvíriť aj na facebooku v učiteľských skupinách ako sú Štátny vzdelávací program alebo Skúsenosti, rady a nápady učiteľov, kam chodia debatovať hlavne učitelia zo základných a stredných škôl, ale tam sa k prevrátenému vyučovaniu s vlastnou skúsenosťou neprihlásil nikto. Teda na Slovensku zatiaľ nula bodov. Ako to vyzerá v zahraničí? Keď otázku k tejto téme položil na facebooku veľký americký portál pre inovácie vo vyučovaní edutopia, za pár hodín sa k nej rozvinula vášnivá diskusia so stovkami príspevkov – boli aj za aj proti. Jeden z diskutujúcich ma svojim odkazov zaviedol na iný portál Teachers.net, ktorý sa v príspevku Prevrátené vyučovanie – jeho výhody a nevýhody snažil zozbierať skúsenosti učiteľov, ktorí si už prevrátené vyučovanie vyskúšali. Aj tu sa reakcie rôznia – od takých, ktoré to jednoznačne odporúčajú až po skúsenosti negatívne, ktoré dokladujú rozumnými argumentmi. Príkladom pozitívnych skúseností sú napríklad

“Zmyslom prevráteného vyučovania je snaha o čo najefektívnejšie využitie času v triede”

“Učitelia, ktorí si prevrátili vyučovanie zistili, že vďaka tomu môžu oveľa viac času venovať vyšším zručnostiam počas hodiny. V tomto je základný rozdiel, v tradičnom prístupe sa veľa času venovalo prezentovaniu nového učiva počas hodiny a následnému zadaniu domácej úlohy, čo je často len základný dril. Učitelia s prevráteným vyučovaním zistili, že vďaka nemu majú viac času venovať sa študentom a pracovať s nimi na projektoch, ktoré ďalej prehlbovali ich vedomosti. Napríklad jeden učiteľ fyziky využil čas tak, že mohol dať študentom oveľa pokročilejšie zadania, najmä ak mali k dispozícii iPady s pripojením na internet.”

“V tomto roku som skúsil prevrátené vyučovanie na niektorých hodinách s veľkým úspechom. Pripravil som si poowerpointovú prezentáciu a tú nahovoril ako výklad a zverejnil na webe. Študentom som dal adresu a potom sme pokračovali v škole. Bol to jednoznačne spôsob, ako získať viac času na zaujímavé aktivity v triede – pokusy a experimentovanie, pri ktorých zvyčajne veľmi rýchlo čas ubehne.”

Argumenty proti sa točia okolo dostupnosti internetu medzi žiakmi, obáv rodičov o prípadnú dĺžku školskej prípravy, obáv učiteľov o nedostatku času si to takto po novom pripraviť, neochoty žiakov samostatne pracovať, čo so žiakmi, ktorí sa na takéto zadanie nepripravia.

Ako to vidím ja? Zdá sa mi, že prevrátené vyučovanie predstavuje nový prístup k otázke využitia technológií vo vzdelávaní. Zatiaľ som vnímal tri prístupy – ignorovať, integrovať či už občasnou návštevou počítačovej učebne alebo využitím notebookove/tabletovej učebne v bežnej triede a snahu nahradiť školu elearningom. Prevrátené vyučovanie je tak novým prístupom do istej miery kombinovateľný s integráciou. Myslím, že padajú samé dobré argumenty za aj proti. Sám mám obavy z toho, ako by to dopadlo v bežnej deviatej triede na slovenskej základnej škole, kde si neviem predstaviť, že by sa žiaci dôkladne vytrénovaní tradičným systémom, v ktorom všetko dostanú na tácke, doma dobrovoľne hodinu pripravovali samoštúdiom. Keď už, tak s takýmto prístupom sa musia žiaci stretávať pomaly od prvej triedy, v deviatej je neskoro začať. Potom je tu samozrejme otázka dostupnosti – jednak je v slovenčine stále dostupných len veľmi málo zdrojov vzdelávacieho obsahu a potom aj s prístupom k internetu môže byť problém. Ale je tiež pravdou, že tu máme už niekoľko rokov portál O škole, kde nejaký ten obsah je. Z pohľadu učiteľa vidím oprávnené obavy voči tomu, ako by to vnímala inšpekcia a tiež obavu z nedostatku času na prípravu. Na druhej strane, podľa reakcií amerických učiteľov, dá sa to aj vyskúšať si tento prístup experimentálne na niekoľkých hodinách.

Tak ako, flippnete si v nadchádzajúcom školskom roku triedu? Ak áno, určite mi o tom dajte vedieť.